Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom
orientovať sa v sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov
a väzieb. Otvára cestu k realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a
k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných
situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, činnosťou dôležitých politických
inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života.
Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú
i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote demokratickej
spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii
a uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným
kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité
laboratórium ľudského myslenia.

 

Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií:

 

•  sociálnych a personálnych,
•  spoločenských a občianskych,
•  iniciatívnosť a podnikavosť,
•  schopnosť naučiť sa učiť.

Vedie žiaka k:

•  podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,
• utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,
•  realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,
• akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,
•  orientácii v politických, právnych a ekonomických faktoch tvoriacich rámec
•  aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností,
• rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,
•  vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,
•  osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých
•  získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhupráce, ktoré mu umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj
•  zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie,
•  prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku, toho, ako sa ľudské myslenie  rodilo, v čase menilo a precizovalo v strete s inými myšlienkovými platformami, v medzinárodnom meradle,podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sav rôznych situáciách na trhu, každodenného života.
•  rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.