Organizáciu maturitnej skúšky upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška č. 224/2022 Z. z. o strednej škole v znení neskorších predpisov.

CIEĽ MATURITNEJ SKÚŠKY

Občianska náuka ako voliteľný maturitný predmet má žiakom sprostredkovať
potrebné vedomosti, zručnosti a spôsobilosti, pomocou ktorých sa budú vedieť orientovať v
zložitom systéme noriem a hodnôt súčasnej spoločnosti a budú schopní úspešne sa začleniť do
života v demokratickej spoločnosti.
Predmet umožňuje žiakom získať základné kompetencie, pomocou ktorých môžu žiť
životom aktívneho občana v občianskej demokratickej spoločnosti. Okrem vedomostí a
zručností z jednotlivých obsahových okruhov týkajúcich sa života občana v spoločnosti ako
celku, si žiaci osvojujú aj prehľad vo vybraných spoločenských oblastiach, ktoré ich môžu
nasmerovať na ich možné budúce štúdium.
Cieľom maturitnej skúšky z občianskej náuky je overiť, ako je absolvent štúdia v
gymnáziu svojimi vedomosťami a zručnosťami pripravený na aktívny občiansky život, ako aj
na prípadné vysokoškolské štúdium v oblasti spoločenských vied.
Cieľové požiadavky na maturantov z občianskej náuky vymedzujú, ktoré vedomosti a
zručnosti by mali žiaci počas štúdia získať a vedieť preukázať. Požiadavky na vedomosti a
zručnosti žiakov v maturitnom predmete občianska náuka sú zostavené na základe Bloomovej
taxonómie. Všeobecný cieľ je konkretizovaný štruktúrou čiastkových cieľov formulovaných v
troch hierarchicky usporiadaných rovinách. To znamená, že od preverovania vedomostnej
úrovne maturanta postupujeme k prevereniu schopnosti samostatného prístupu pri riešení
problémov, argumentačných schopností, od analýzy k syntéze a hodnoteniu až k prevereniu
schopnosti prezentovať a obhájiť vlastné projekty, seminárne práce a eseje.

 

ZAMERANIE ÚLOH NA MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE, KOMPETENCIE A METÓDY VYKONANIA MATURITNEJ SKÚŠKY

A) Rovina vedomostí a porozumenia – vymedzená tzv. príkazovými slovesami ako
napríklad: uveď, vysvetli, popíš, definuj, charakterizuj, vymenuj a pod. Ide o vedomostnú
úroveň maturanta. Zisťuje sa, ako zvládol pojmový aparát vybraných spoločensko-
vedných poznatkov v ich vzájomných vzťahoch.

B) Rovina aplikácie a analýzy – vymedzená príkazovými slovesami typu: porovnaj,
analyzuj, vyber, aplikuj, vysvetli prečo, zaraď a pod., bude viesť k prevereniu schopnosti
samostatného prístupu k riešeniu problémov, argumentačných schopností spojených s
riešením a prezentáciou občiansko-právnych otázok a spoločensko-ekonomických
súvislostí vývoja súčasnej spoločnosti. Na tejto úrovni maturant rieši úlohy, v ktorých
využíva svoje vedomosti v nových súvislostiach a kontexte.

C) Rovina syntézy – vymedzená tzv. príkazovými slovesami ako napríklad: zhodnoť, zaujmi
stanovisko, kriticky zhodnoť, samostatne posúď problém, utvor a prezentuj vlastný názor,
diskutuj, navrhni možné riešenie a pod., preukáže, do akej miery je maturant schopný na
základe analýzy a zovšeobecnenia zaradiť danú problematiku do širších spoločenských a
kultúrnych súvislostí a aká je jeho schopnosť vypracovať a prezentovať vlastné projekty,
seminárne práce a eseje.

 

OBSAHOVÉ VYMEDZENIE ÚLOH

Psychológia

- vysvetliť  čím sa psychológia zaoberá.
- uviesť príklady životných situácií, v ktorých možno využiť psychologické poznatky a na príkladoch rozlíšiť         základné psychologické disciplíny.
- na konkrétnych príkladoch porovnať základné psychologické smery.

Psychika a psychické procesy

- vysvetliť pojem psychika.
- na príkladoch rozlíšiť psychické procesy.
- porovnať vnem a predstavu.
- na konkrétnych prípadoch ilustrovať, čo je afekt, nálada, strach, tréma a vášeň.
- na príkladoch popísať, ako sa psychické procesy prejavujú v správaní a prežívaní ľudí.
- rozlíšiť 3 skupiny psychických javov (procesy, stavy, vlastnosti).

Človek ako osobnosť

- vysvetliť príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi.
- na príkladoch rozpoznať prejavy ľudí rôzneho temperamentu.
- rozlišovať typológiu osobnosti Hyppokrata a Junga.
- porovnať, čo je to charakter a povaha.
- uviesť význam a úlohu záujmov, hodnôt, noriem a postojov v živote človeka.
- na príkladoch rozlíšiť druhy učenia.
- rozlišovať medzi pojmami schopnosti, inteligencia, nadanie.
- zhodnotiť vplyv prostriedkov duševnej hygieny na telesné a duševné zdravie.

Sociológia

- vysvetliť úlohu a predmet sociológie v živote človeka.
- charakterizovať podstatu základných sociologických teórií.
- vymedziť pojem kultúra a uviesť základné prvky kultúry.
- posúdiť, ktoré spoločenské problémy v súčasnosti pramenia z odlišnosti kultúr.
- na príkladoch uviesť, ako môže verejná mienka ovplyvniť riešenie problémov
v spoločnosti.
- vysvetliť prínos sociologického výskumu pre človeka a spoločnosť.

V spoločnosti nie si sám

- charakterizovať spoločnosť ako zložitý systém vzťahov jednotlivca a sociálnych skupín.
- porovnať sociálny status (pozíciu) a sociálnu rolu.
- vysvetliť, v čom spočíva pozitívum a nebezpečenstvo sociálnych deviácií pre spoločnosť.
- na príkladoch demonštrovať druhy sociálnych skupín a na konkrétnych príkladoch vymedziť rôzne formy                 komunikácie.
- popísať problémy komunikácie ako možné zdroje konfliktov.
- rozlíšiť pojmy evolúcia, revolúcia, pokrok, sloboda, modernizácia.
- uviesť zdroje sociálnych zmien a uviesť možnosti ich odstránenia.
- na príkladoch zo života rozpoznať prejavy extrémistického správania sa jednotlivcov
  a skupín.
- na základe historického poznania uviesť príklady priebehu sociálnych zmien
  v spoločnosti.

Socializácia osobnosti

- vysvetliť proces socializácie jednotlivca.
- posúdiť funkcie rodiny a jej primárne postavenie v procese socializácie jednotlivca.
- porovnať niekoľko typových modelov rodinnej výchovy.
- s využitím faktografických údajov analyzovať príčiny krízy manželstva a rodiny.
- vysvetliť praktický význam sociálnej kontroly a sebakontroly.
- vysvetliť, čo je sociálna interakcia v skupinách.
- porovnať pojmy organizácia a komunita.
- na základe faktografických údajov zhodnotiť životnú úroveň obyvateľstva v Slovenskej
  republike.

Politológia

Politický systém a politický pluralizmus

- vysvetliť pojem politický systém.
- vymenovať zložky politického systému a ich zámer.
- na príkladoch zo života určiť konkrétne ekonomické a neekonomické nátlakové skupiny.
- vysvetliť na konkrétnych príkladoch, aké prostriedky používajú nátlakové skupiny na
  presadenie svojich požiadaviek.
- zdôvodniť, prečo sú politické strany a hnutia najdôležitejšie subjekty politického systému.
- rozlíšiť politické strany podľa politickej orientácie.
- vysvetliť postavenie a význam inštitúcií Európskej únie.

Národ a menšiny v politike

- analyzovať národnostné zloženie SR.
- zdôvodniť potrebu ochrany národnostných, etnických, jazykových a náboženských
  menšín.

Ľudské práva a základné slobody

- rozlíšiť pojmy ľudské práva a občianske práva.
- analyzovať ľudské práva a základné slobody v Ústave SR.
- určiť tri generácie ľudských práv a vedieť zdôvodniť zaradenie jednotlivých ľudských
  práv do generácií.
- pracovať s dokumentmi Všeobecná deklarácia ľudských práv a Európsky dohovor o
  ochrane ľudských práv a základných slobôd, porovnať formu zakotvenia práv.
- priradiť k jednotlivým právam z Dohovoru o právach dieťaťa zodpovedajúce povinnosti.
- zaujať stanovisko k postaveniu žien v spoločnosti.
- prezentovať vlastný názor na riešenie rôznych prípadov porušovania ľudských práv.
- uviesť, ktoré orgány OSN, Rady Európy a Európskej únie sa zaoberajú ochranou
  ľudských práv.

Právny systém a zákonnosť

- vysvetliť pojmy právny systém, právna norma, právne predpisy, právna sila.
- rozlíšiť právne predpisy rôznej právnej sily.
- vysvetliť rozdiel medzi vnútroštátnym a medzinárodným právom.
- porovnať jednotlivé etapy legislatívneho procesu.
- uviesť, ako sa jednotlivec môže podieľať na tvorbe práva.
- uviesť, aké sú garancie ochrany práva.
- na príkladoch zo života uviesť právomoci polície, prokuratúry, súdov, advokácie, notárov.
- popísať štruktúru a úlohy súdov.
- na základe kompetencií Ústavného súdu určiť postavenie tohto orgánu v SR.
- zdôvodniť potrebu práva v spoločnosti.

Odvetvia slovenského právneho poriadku

- porovnať etapy ústavného vývoja u nás.
- pracovať s Ústavou SR a poznať jej vnútorné členenie.
- rozlíšiť v 4 kompetenciách právomoci najvyšších štátnych orgánov.
- vymedziť predmet občianskeho práva.
- rozlíšiť pojmy právna spôsobilosť (subjektivita) a spôsobilosť na právne úkony; uviesť
  kedy vznikajú a ako zanikajú.
- vysvetliť na konkrétnych príkladoch, ktoré osobné práva občanov chráni občianske právo.
- uviesť základné druhy sankcií v občianskom práve.
- uviesť príklady, akým spôsobom možno nadobudnúť vlastníctvo.
- uviesť spôsoby dedenia v občianskom práve, podmienky vydedenia a analýzou rôznych zmlúv rozlíšiť kúpnu    zmluvu, záložnú zmluvu, zmluvu o dielo,nájomnú zmluvu a poistné zmluvy a uviesť, aké konkrétne záväzky z nich    vyplývajú.

Rodinné právo
- vymedziť predmet rodinného práva.
- vysvetliť, v čom spočíva právny význam manželstva a rodiny.
- rozlíšiť dve formy uzavretia manželstva.
- analyzovať žiadosť o uzavretie manželstva a z nej uviesť podmienky pre vznik
  manželstva.
- objasniť svoje individuálne práva a z nich odvodiť práva a povinnosti rodičov voči deťom
  a naopak.
- porovnať formy náhradnej starostlivosti a náhradnej rodinnej výchovy.
- na konkrétnych príkladoch posúdiť, či je možné uzavrieť manželstvo alebo nie a za akých
  podmienok.
- na konkrétnych príkladoch zo života posúdiť, aké práva a povinnosti dieťaťa, resp.
 rodičov boli porušené.

Pracovné právo

- uviesť, ktorými konkrétnymi spôsobmi vzniká pracovný pomer.
- pomocou príkladov z praxe rozlíšiť jednotlivé druhy pracovných pomerov.
- analyzovať pracovnú zmluvu a z nej uviesť, aké náležitosti musí obsahovať.
- na konkrétnych prípadoch posúdiť, či nedošlo k porušeniu práv a povinností
  zamestnancov a zamestnávateľov.
- na príkladoch vysvetliť, prečo došlo k rozviazaniu pracovného pomeru.
- vymenovať spôsoby rozviazania pracovného pomeru.
- zdôvodniť, prečo štát stanovuje dĺžku pracovného času, dovolenku, pracovné podmienky
mladistvých a žien.

Trestné právo

- vymedziť predmet trestného práva.
- definovať, čo naše trestné právo považuje za trestné (trestný čin, pokus o trestný čin,
  spolupáchateľstvo, príprava trestného činu).
- uviesť a porovnať príklady trestných činov a priestupkov.
- zdôvodniť, prečo je potrebné rozlišovať medzi účastníkmi trestného činu.
- vysvetliť, od kedy nadobúda občan trestnú zodpovednosť.
- uviesť druhy trestov.
- rozlíšiť na príkladoch korupčné správanie

 

Ochrana spotrebiteľa

- objasniť potrebu ochrany spotrebiteľa.
- vysvetliť na konkrétnych príkladoch zo života uplatňovanie práv a povinností spotrebiteľa
  a predávajúceho.
- popísať postup a podmienky reklamácie tovaru.
- poukázať, na ktoré štátne orgány a inštitúcie má spotrebiteľ právo obrátiť sa o pomoc.

Právny štát – základ občianskej demokracie

- z genézy vývoja ľudstva vysvetliť príčiny vzniku štátu.
- uviesť a vysvetliť znaky štátu.
- opísať štátne symboly SR.
- zdôvodniť potrebu deľby štátnej moci v demokratických štátoch.
- analyzovať rozdiely medzi horizontálnym a vertikálnym členením štátnej moci.
- príkladmi uviesť a analyzovať parlamentnú, kabinetnú a prezidentskú formu vlády.
- vysvetliť základné rozdiely medzi unitárnym štátom, federáciou a konfederáciou.
- porovnať monarchiu a republiku.
- porovnať rôzne formy štátneho režimu.
- porovnať totalitné a demokratické zriadenia.
- rozlišovať právomoci orgánov územnej a miestnej samosprávy.
- charakterizovať právny štát a vysvetliť jeho znaky.

Demokracia a princíp jej uplatnenia v právnom štáte

- definovať pojem demokracia.
- vysvetliť základné princípy demokracie a ich vývoj.
- objasniť podstatu priamej demokracie.
- porovnať dve formy priamej demokracie – referendum a plebiscit.
- zhodnotiť výhody a nevýhody priamej a nepriamej (zastupiteľskej) demokracie.
- vysvetliť princípy volebného práva SR (všeobecnosť, rovnosť, priamosť, tajné
  hlasovanie).
- porovnať volebné systémy.
- zhodnotiť výhody a nevýhody volebných systémov.
- objasniť funkciu a význam volieb v demokratických štátoch.
- analyzovať rozdiely medzi parlamentnými, prezidentskými, komunálnymi voľbami,
voľbami do vyšších územných celkov a voľbami do Európskeho parlamentu.

Ekonómia a ekonomika

Vzťah ekonómie a ekonomiky

- porovnať potreby a statky a uviesť na ne príklady.
- vymedziť vstupy a výstupy výroby a porovnať pojmy ekonómia a ekonomika.
- na príkladoch vysvetliť, ktoré problémy rieši mikroekonómia a ktoré makroekonómia.
- určiť rozdiel medzi pozitívnou a normatívnou ekonómiou a uviesť príklady.
- vysvetliť, ako môže využiť poznatky z ekonómie vo svojom súkromnom živote.
- stručne charakterizovať vývoj ekonomického myslenia.
- charakterizovať dôchodky výrobných faktorov: mzda, renta, úrok, zisk.
- vysvetliť pojem kapitál a jeho význam z hľadiska rozvoja spoločnosti.
- na príkladoch zo života objasniť príčiny a formy nezamestnanosti a navrhnúť možnosti jej
  riešenia.
- analyzovať štatistické údaje a charakterizovať vývoj nezamestnanosti v SR.
- porovnať, ako sa riešia tri základné ekonomické otázky v rôznych typoch ekonomík.
- na príklade SR charakterizovať prechod z centrálne riadenej ekonomiky na zmiešanú
 (sociálno-trhovú).

Trh a trhový mechanizmus

- na príkladoch rozlíšiť jednotlivé typy trhov a stručne ich charakterizovať.
- popísať správanie sa jednotlivých subjektov na trhu.
- objasniť princípy fungovania trhu na príkladoch vzťahu medzi dopytom, ponukou
  a cenou.
- vysvetliť úlohu konkurencie v trhovej ekonomike.
- charakterizovať domácnosť ako subjekt trhu a na základe štatistických údajov posúdiť jej
  životnú úroveň.
- analyzovať príčiny zlyhávania trhového mechanizmu a zdôvodniť potrebu zásahov štátu
  do ekonomiky.

Podnik a formy podnikania

- vysvetliť, čo je podnik a podnikanie a čo je jeho cieľom.
- uviesť základné právne normy pre oblasť podnikania v SR.
- rozlíšiť pojmy fyzická osoba, právnická osoba, právna subjektivita, ekonomická
  samostatnosť, obchodný register.
- charakterizovať živnosti a obchodné spoločnosti a vzájomne ich porovnať.
- na príkladoch uviesť, ako štát podporuje rozvoj podnikania v SR.

Peniaze a bankový systém v zmiešanej ekonomike

- vysvetliť formy a funkcie peňazí v modernej zmiešanej ekonomike.
- na konkrétnych príkladoch určiť rôzne možnosti použitia peňazí a posúdiť ich výhody
  a nevýhody.

- vysvetliť príčiny vzniku inflácie.
- na príkladoch určiť, aké dôsledky majú jednotlivé formy inflácie na vývoj ekonomiky.
- charakterizovať vzťah subjektov dlžník – veriteľ a vysvetliť pojmy úver, úrok.
- určiť pozíciu centrálnej banky v bankovej sústave a jej hlavné úlohy.
- vysvetliť, aké finančné operácie vykonávajú banky, poisťovne a iné finančné inštitúcie.
- vytvoriť prehľad základných typov daní.

Národné a svetové hospodárstvo

- uviesť najdôležitejšie ciele hospodárskej politiky štátu.
- vymenovať základné makroekonomické ukazovatele, ktorými sa meria výkonnosť
  ekonomiky.
- uviesť, ktoré ukazovatele najlepšie charakterizujú rozdiely medzi vyspelými a
  rozvojovými krajinami.
- vysvetliť úlohy a ciele Európskej únie.
- charakterizovať podstatu a formy ekonomickej integrácie.
- na príkladoch uviesť výhody a nevýhody členstva SR v EÚ

Filozofia

- na základe ukážok vysvetliť rozdiel medzi mýtickým a filozofickým spôsobom
  uvažovania a na základe odborných textov charakterizovať filozofické disciplíny – ontológiu,
  gnozeológiu, etiku, sociálnu filozofiu, axiológiu.
- charakterizovať základné filozofické pojmy: bytie, logos, subjekt, objekt, idea, hmota,
  metafyzika.
- vysvetliť rozdiel medzi monizmom, dualizmom a pluralizmom a uviesť príklady
  uvedených ontologických konceptov.
- porovnať základné filozofické prístupy v otázke vzťahu k Bohu: teizmus, deizmus,
  panteizmus, ateizmus.
- na príklade starovekej gréckej filozofie vysvetliť predpoklady vzniku filozofie.
- na základe ukážok zdôvodniť chápanie počiatku (arché) u jednotlivých predstaviteľov
  ranej gréckej filozofie.
- vysvetliť rozdiel medzi učením sofistov a Sokrata.
- popísať Platónovu predstavu ideálneho štátu.
- vysvetliť Aristotelove chápanie metafyziky a pohybu.
- popísať Aristotelove chápanie spoločnosti.
- zhodnotiť prednosti a nedostatky Platónovej a Aristotelovej ontologickej koncepcie.
- vysvetliť spoločensko-politické predpoklady a dejinný kontext vzniku stredovekej
  filozofie.
- porovnať filozofické názory A. Augustína a T. Akvinského.
- vysvetliť spor nominalizmu a realizmu.
- vysvetliť pojmy renesancia a humanizmus.
- charakterizovať filozofické názory Mikuláša Kuzánskeho a G. Bruna.
- zhodnotiť názory N. Machiavelliho, T. Moora, T. Campanellu na štát a spoločnosť vo
  vybraných textoch.
- vysvetliť spoločensko-politické predpoklady a dejinný kontext vzniku novovekej
  filozofie.
- charakterizovať filozofické učenie F. Bacona a R. Descarta.
- porovnať učenie F. Bacona a R. Descarta a zhodnotiť ich prínos pre ďalší filozofický
  vývoj.
- objasniť prínos J. Locka do teórie poznania a teórie štátu.
- vysvetliť základné rozdiely medzi filozofiou B. Spinozu a G. W. Leibniza.
- porovnať koncepcie empirizmu J. Locka a G. Berkeleyho.
- uviesť hlavné znaky osvietenstva.
- vysvetliť prínos F. M. A. Voltaira pre filozofiu a spoločnosť.
- zhodnotiť názory J. Locka, Ch. Montesquieuho J. J. Rousseaua na spoločnosť.
- vysvetliť ako I. Kant rieši otázku poznania v diele Kritika čistého rozumu.
- objasniť pojem kategorického imperatívu.
- charakterizovať Heglove chápanie dialektického vývoja idey a ducha.
- charakterizovať antropologické a scientistické prúdy poklasickej filozofie 19. storočia a vysvetliť podstatu          Comtovho pozitivizmu a ilustrovať jeho význam na príklade niektorej
  z vedeckých disciplín (sociológie).
- posúdiť Marxovu predstavu o príčinách zmien vo vývoji spoločnosti.
- porovnať voluntaristické koncepcie F. Nietzscheho a A. Schopenhauera.
- charakterizovať filozofiu existencie K. Jaspersa, M. Heideggera a existencionalizmus J. P.
  Sartra.
- vysvetliť rozdielnosť pojmov podstata človeka a existencia vo filozofii K. Jaspersa, M.
  Heideggera a J. P. Sartra.
- zhodnotiť prínos pragmatizmu ako filozofickej iniciatívy orientovanej na každodenný
  život moderného človeka.